Pôstna disciplína

Platné predpisy, týkajúce sa pôstu 

I.  Pôstna disciplína podľa Kódexu kánonického práva (CIC):

• Kán. 1249 –  Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.

• Kán. 1250 –  Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a Pôstne obdobie.

• Kán. 1251 –  Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovať každý piatok roka, ak nepripadá naň niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami;
  zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.

• Kán. 1252 –  Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života.
  Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života.
  Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia. 

• Kán. 1253 –  Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

II.  Pôstna disciplína na Slovensku  (schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy – podľa kán. 1253 CIC):

• § 1:  Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
• § 2:  Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
  • (1) zdržiavanie sa mäsitého pokrmu,
  • (2) skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec,
  • (3) čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút,
  • (4) skutok lásky blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.,
  • (5) zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.

Pozn. 1:  Druhé cirkevné prikázanie znie:  Zachovávať prikázané dni pokánia.

Pozn. 2:  Plnoletá je osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok života; ak tento vek nedovŕšila, je maloletá (kán. 97 CIC).

Pozn. 3:  Pôst znamená iba raz za deň sa dosýta najesť (pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa).

Pozn. 4:  Farár môže z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať deň pokánia, alebo ho zameniť za iné nábožné skutky (kán. 1245 CIC).

Pozn. 5:  O dňoch pokánia hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi v čl.1438.

_________________________________________________________________

Vysvetlenie:

A.  Popolcová streda a Veľký piatok

• Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst , t.j. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a zároveň pôst 2 dni v roku:
  • Popolcová streda  a 
  • Veľký piatok.
    
    
• „Zdržiavať sa mäsitého pokrmu“ znamená:
  • nejesť pokrmy z mäsa suchozemských zvierat: hovädzina, bravčovina, hydina, zajac, jahňacina, divina atď.
  • (môže sa jesť: ryby, vajcia, mlieko, masť, múčne jedlá, ovocie, zelenina)
  • zaväzuje:  od 14. narodenín do smrti
    
    
• „Pôst“ znamená
  • postiť sa, teda menej jesť – len raz za deň dosýta a dvakrát si niečo zajesť (piť možno kedykoľvek)
  • zaväzuje:  od 18. narodenín do 59. narodenín
    
    
• Deti, hoci nie sú viazané týmito predpismi, predsa priúčame tejto náboženskej praxi a vysvetľujeme im jej zmysel (rodičia a duchovní pastieri).
• Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu. Chorý, ktorému spôsobuje problém nejesť mäso, má si vhodne vybrať niektorý z ostatných skutkov kajúcnosti.

B.  Piatky

• Každý piatok v roku – na pamiatku smrti Pána Ježiša – je „dňom pokánia“. V tieto dni je každý veriaci povinný konať pokánie – konať skutky kajúcnosti.
  
  
• Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti (Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána, sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Najsv. Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, sv. Cyrila a Metoda, Nanebovzatie Panny Márie, Sedembolestnej Panny Márie, Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, slávnosť titulu kostola, výročie posviacky kostola a ďalšie slávnosti), odpadá povinnosť konať skutky kajúcnosti.
  
  
• Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú. Môže to byť:
  • zdržiavanie sa mäsitých pokrmov
  • účasť na svätej omši
  • pobožnosť krížovej cesty
  • modlitba bolestného ruženca
  • návšteva chorého s konkrétnou pomocou
  • návšteva cintorína s modlitbou za zomrelých
  • hmotná pomoc chudobným
  • čítanie Svätého písma, aspoň 10 minút 
  • zrieknutie sa televízie
  • zrieknutie sa fajčenia
  • zrieknutie sa pitia alkoholických nápojov
  • zrieknutie sa iného obľúbeného pokrmu alebo nápoja
  • alebo zrieknutie sa inej dobrej a dovolenej veci.

C. Zábavy

Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav. Toto je naďalej veľmi odporúčané.