Košice - Krásna

Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.

Iniciátorom výstavby kláštora bolo Jágerské biskupstvo, do ktorého diecézy toto územie patrilo, preto opátstvo a osada pri ňom, vzhľadom na svoju peknú polohu, dostáva meno Szeplak - pekné bývanie. Samotné široké územie bolo obývané Slovanmi, o čom svedčia názvy vtedajších okolitých osád: Lubina (Lebeň), Bokša (Bakša), Hutka, Zdoba a podobne. Historických podkladov sa zachovalo málo, ale z tých dostupných sa dá vyčítať, že okolie "de zeplok", bolo bohaté a dobre komunikatívne prepojené s ostatnými, k opátstvu prepojenými osadami.

Zachoval sa súpis majetku z roku 1337.

Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči, okolo roku 1530 spustol. Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia.

V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema. Sú známi ako traja košickí mučeníci.

Už v roku 1427 sa v Krásnej evidujú dve dediny Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny, napriek vyložene spoločnému bývaniu, pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne. Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce. Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy. Szeplakapati - opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika - továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí. Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam. V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa. Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia. Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa. Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle. V rámci poľnohospodárskeho družstva bolo v Krásnej známe zelinárstvo ( Bulgária ), ktoré slúžilo na zásobovanie mesta Košice.

Z historických pamiatok sa na území Krásnej, mimo už spomínaných vykopávok benediktínskeho kláštora z roku 1143, zachoval aj barokov-klasicistický kaštieľ z roku 1780, prízemná krídlová budova, na ktorej sa v roku 1988 začali rekonštrukčné práce. Na ich ukončenie však chýbajú finančné prostriedky. Ďalej sa zachovala rokoková kúria z roku 1773 s klasicistickou arkádou z 19. storočia, toho času užívaná ako rodinný dom. Obe tieto stavby sú evidované ako kultúrne pamiatky v celoslovenskom zozname.

Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom. Jeho projektantom je známy slovenský architekt Milan Harminc. V areáli kostola je pamätná doska Lacka, rodáka z Krásnej, dlhoročného profesora na Gregoriánskej univerzite v Ríme.

Prvá ľudová škola bola v Krásnej umiestnená v budove kaštieľa, teraz je vybudovaná nová škola pavilónového typu. Je zaradená medzi cirkevné školy, pod názvom Základná škola s materskou školou sv. Marka Križina. Mestská časť má tiež vlastný futbalový štadión, na ktorom hrá futbalové zápasy domáci klub FK Hornád Krásna - účastník V. ligy a futbalový klub Lokomotíva Košice a. s., ktorý je účastníkom III. ligy.

V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT - Východ, IBV Pri hospodárskom dvore, IBV - Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú činnosť. Mestská časť Krásna má v súčasnosti približbe 3 740 obyvateľov.

Zdroj: http://www.kosicekrasna.sk/hlavna-stranka/zakladne-informacie/z-historie-a-zo-sucasnosti